Krvavá dedička - Amélie Wen Zhao

Autor: Amélie Wen Zhao

Názov: Krvavá dedička

Časť: 1.

Vydavateľstvo: CooBoo

Rok vydania: 2021

Počet strán: 440

Hodnotenie: 5/5

Krvavá dedička je prvá časť zo série od zahraničnej autorky a tento rok vyjde aj druhá časť s názvom Červená tigrica. Na pokračovanie sa veľmi teším. Príbeh som čítala v rámci štafety a dlho som rozmýšľala nad jej kúpou, takže keď sa mi naskytla možnosť si ju prečítať v rámci štafety, tak som neváhala a dúfala som, že budem v nej a stalo sa to. Neľutujem to aj keď som išla ako prvá a čítanie som si užila. Myslela som si, že ju budem dlho čítať aspoň mesiac a som bola prekvapená, že za cca týždeň som ju prečítala a aj mi bolo ľúto, že príbeh skončil a som zvedavá na druhú časť.

Kniha ma oslovila obálkou a názvom, po prečítaní anotácie som si povedala, že to môže byť super fantasy príbeh. Len mi je ľúto, že kniha nie je v tvrdej väzbe, ale kvalitný paperback, ktorý sa nezničil môže byť.

Ako to býva zvykom v týchto knihách sa nachádza mapa sveta, ktorý autorka vytvorila a na moje počudovanie na konci sa nachádza slovník, o ktorom som nevedela a počas čítania mi chýbal preklad niektorých slov, ale to je moja chyba a vôbec som nestrhla kvôli tomu body.

Štýl písania mi sadol. Čítalo sa to v pohode až na to, že hneď v prvej kapitole som sa ocitla v deji a ničomu som nechápala a poznanie a aj hlavne zvedavosť ma poháňali ďalej v čítaní. Páčilo sa mi, že postavy si spomínali na život predtým od kedy sa všetko zmenilo a viac som bola v obraze.

Autorka vytvorila svet, kde boli spriaznení a nespriaznení s niečím. Bolo to zaujímavé a tajuplné. Žasla som nad opismi.

Počas čítania som mala aj strach, aj nechuť pri opisoch kde bola krv alebo vražda, nemusím také sado maso, ale som si povedala je to fantasy a názov knihy čo to hovorí o príbehu, takže som to nejak strpela.

Postavy boli super aj dobré, aj zlé a hlavná hrdinka ma niekedy štvala nechápala som ju ako môže tak impulzívne reagovať a len svoju spriaznenosť používať na zlé veci a vôbec sa necvičila a neskúšala čo všetko dokáže nielen na vraždenie alebo mučenie, ale aj na pomáhanie ľuďom keď sú zranení alebo keď im hrozí smrť. Toto ma najviac štvalo a nechápala som to a stále to nechápem. Vždy ju poháňal len hnev a aj keď nechcela byť príšerou tak ňou aj tak bola.

Hlavný hrdina Ramson najprv sa mi nepáčil a myslela som si, že je asi tak v strednom veku a až neskôr vysvitlo, že nie je až taký starý. Páčilo sa mi ako sa jeho postava vyvíjala a dúfala som a aj verila, že bude ten dobrý aj keď mal trošku také nekalé úmysly.

Na konci asi dve alebo tri kapitoly šli až prirýchlo a čítala som ich so zatajeným dychom a nemohla som tomu uveriť čo všetko sa tam stalo a čo všetko sa v celej knihe udialo. Bol to super fantasy kniha a už by som rada prečítala aj pokračovanie.