S úctou, Priateľ - Viktória Dominová

Autor: Viktória Dominová

Názov: S úctou, Priateľ

Vydavateľstvo: Naše vojsko

Rok vydania: 2021

Počet strán: 320

Hodnotenie: 5/5

S úctou, Priateľ je triler od slovenskej mladej autorky, ktorá napísala trilógiu Nepriatelia Urdisu. Túto trilógiu som ešte nečítala, ale mám ju doma. Knižku som čítala v rámci štafety, ktorú usporiadala samotná autorka. Veľmi pekne jej za to ďakujem.

Knižka je spracovaná výborne je v tvrdej väzbe a má aj prebal. Obal knihy je temný a tajomný a perfektne sedí k príbehu. Priznám sa, že knižka sa mi čítala ľahko, pretože mi sadol autorkin štýl, ale aj ťažko kvôli príbehu, ktorý je smutný aj napriek nádeji, ktorú vzbudzuje. Mala som rôzne teórie, kto môže byť Priateľ a keď som si bola istá, že je to on, tak to on nebol a nechápala som tomu, ale spätne som si dala niektoré súvislosti dokopy a vážne to on nemohol byť. Bola som zmätená a pýtala som, že ako je to možné a rozuzlenie prišlo a povedala som si wau tak takto to všetko bolo. Bola som prekvapená a aj stále som. Pri čítaní som mala slzičky na kraji, ale neplakala som, áno smutná som bola a aj som sa bála, že ako to všetko vlastne dopadne. Takýto koniec som nečakala, nemôžem vám povedať viac, radšej si to prečítajte. Odporúčam všetkými desiatimi. V niektorých častiach som sa aj zasmiala, hlavne pri rozhovoroch staršej dvojice, ktorá bola zábavná. Postavy boli všetky úžasné áno niektoré boli dobré a iné zlé. Držala som všetkým silno palce, aby všetko dobre dopadlo, aby sa to zmenilo na dobré, aby nemuseli trpieť, lebo mi to trhalo srdce. Páčilo sa mi, že autorka tam dala aj dej ako návrat do minulosti, že čo sa vtedy stalo kľúčové a aké to bolo predtým všetkým. Autorku za tento príbeh obdivujem, že toto dokázala napísať sú tam silné témy nad ktorými, sa človek pozastaví a len si povie aké má šťastie, že nemá takých rodičov, alebo onakých. Viem, že je vo svete zlo, ale deti treba predtým ochrániť nech si užijú detstvo, tak ako sa má bez žiadnych traum, ktoré si so sebou ponesú celý život. Príbeh bol smutný, ale skvelo premyslene napísaný, úplne všetko do bodky a napadlo mi, že by to bol aj skvelý film. Neviem či by som dokázala si túto knižku prečítať ešte raz, ale určite na ňu nezabudnem. Keď si na ňu niekedy spomeniem, tak mi bude smutno, ale budem myslieť na to akým rodičom chcem byť a naopak akým nechcem byť a že keď sa moje dieťa radikálne začne meniť k horšiemu čo sa mi nebude páčiť, tak si s ním sadnem a porozprávam medzi štyrmi očami a budem počúvať a vypočujem si ho a skúsim mu nejak pomôcť. Zobrala som si niečo k srdcu z tejto knihy a dúfam, že si niečo zoberiete aj vy.