Stálo to za to - Miroslava Varáčková

Autor: Miroslava Varáčková

Názov: Stálo to za to

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2018

Počet strán: 216

Hodnotenie: 5/5

Stálo to za to je dielo od slovenskej autorky, ktoré som čítala v rámci štafety u samotnej autorky. Čítala som ju ako tretia v poradí aj s poznámkami od dievčat, ktoré boli predo mnou. Za niekoľko dní som ju mala prečítanú a keby som mala viac času na čítanie, tak by som ju prečítala jedným nádychom.

Kniha má krásny prebal a aj obálku. Kapitoly sa čítajú samé. Príbeh ma chytil za srdce a prežila som rôzne emócie a koniec asi pol poslednej strany som si prečítala dvakrát či som to správne pochopila, že čo sa stalo a bola som nahnevaná a smutná a najradšej by som niekoho zbila, proste nečakala som takýto koniec a nechcela som takýto koniec. Niekoľko dní som nad tým rozmýšľala, že prečo vlastne sa to takto muselo skončiť a neprišla som na žiadne rozumné vysvetlenie a aj teraz keď píšem túto recenziu tak som nahnevaná na ten koniec. Ale dobre nejak sa s tým zmierim a pochybujem, že na túto knihu zabudnem, pretože čo som pri tejto knihe prežívala aj som chcela koniec a aj nie, ale keď už prišiel koniec, tak radšej som ho ani nechcela.

Keď nad tým teraz rozmýšľam, tak som rada, že som si túto knihu prečítala a niekoľko vecí som si uvedomila, či ako súčasť svojej rodiny v roli dcéry, sestry, vnučky, sesternice, alebo aj do budúcna keď budem mať svoju vlastnú rodinu budem manželkou, mamou, potom neskôr babkou. Každý sa učí na vlastný chybách a niekto ich radšej ani nevidí, alebo skôr vidí chyby iných ako svoje, alebo si nevšíma čo sa vlastne deje a prečo.

Hlavnej hrdinky mi bolo veľmi ľúto a veľmi som chcela aby bola šťastná a milovaná, aby všetko jej rodičia pochopili a inak sa k nej správali. Jej rodičia ma riadne štvali a aj jej sestra, od začiatku až po koniec som ich nemala rada. Viem nie som rodič, ale určite raz ním budem a dúfam, že nebudem takáto k svojim deťom, lebo si to nezaslúžia, treba brať deti také aké sú a nie také aké by mali byť áno treba ich vychovať a milovať rovnako a povinnosti ohľadom domácnosti im dávať narovnako, aby sa necítili využívaní ako lacná pracovná sila a sa neporovnávali kto koľko toho urobí alebo neurobí. Tiež nie je dobré tlačiť na dieťa aby niečo dokázalo, a nešlo za svojim snom, ale za snom svojich rodičov. Keď ho niečo baví treba ho podporiť a nenútiť ho do niečoho čo nechce.

Som rada, že hlavná hrdinka pocítila aké to je byť milovaná a milovať aj napriek nezhodám, ktoré boli a okolnostiam, s ktorými bojovala. Tak veľmi som im obom priala, aby boli spolu a aj zostali napriek všetkému čo sa dialo. Tak rada by som vám napísala čo sa stalo, ale žiaľ nemôžem, pretože potom by si si neužili čítanie knihy tak ako ja.

Odporúčam všetkými desiatimi a dúfam, že vás to nesklame a dojme tak ako mňa, určite niekde hlboko v pamäti mi zostane tento príbeh, ku ktorému sa vrátim aspoň v spomienkach.